Daniel škvrnitý môže byť zaradený medzi najkrajšie impozantné a pozoruhodné zvieracie druhy, ktoré žijú na našom území.
Druh: daniel škvrnitý
Podčeľaď: jelene (Cervinae)
Srsť letná: červenkasto hnedá so svetlými škvrnami, brucho a vnútorná strana nôh svetlejšia, okolo zrkadla čierny obrys, chvost zvrchu čierny.
Srsť zimná: tmavo sivohnedá, škvrny sotva rozpoznateľné, krk bez hrivy, existuje čisto čierny "melanizmus" a biely variant "albinizmus".
Parožie: zhod apríl/máj, následne nahadzovanie nového parožia výtlk august/september.
Daniel uprednostňuje "parkovú" krajinu zmiešaných lesov s dostatkom krovín, rozsiahle otvorené plochy lúk a polí. Vhodné prostredie sú roviny a pahorkatiny, vyhýba sa klimaticky drsným vysokohorským polohám. V letnom období sa zvykne zdržiavať v obilných poliach, ktoré mu poskytujú dostatočný úkryt a potravu.
Morfologické znaky: V porovnaní s jeleňou zverou a jeleňom sika danielovi nerastie rujná hriva. Na samcovi je po treťom roku výrazný vystupujúci hrtan na prednej strane krku, ktorý ďalej rastie. Starý jedinec má silný krk a širokú hlavu. Ťažisko jeho hmotnosti je v prednej časti tela. Počas ruje sú možné straty hmotnosti až o 25%.
Vývin parožia: mladým danielčatám samčieho pohlavia začínajú narastať prvé ihlice bez ružíc koncom zimy a vytĺkajú si ich v auguste vo veku 14 mesiacov. Daniel - ihličiak ich zhadzuje koncom mája a v júni vo veku 2 rokov. Druhé parožie u dobre založených 2- ročných danielov je s náznakom lopatky tzv. "varešky" a nazývame ho vareškárom. V ďalšom roku má daniel vytvorené malé lopatky a nazýva sa lopatkárom. Dospelý daniel - lopatár má okraje lopát bohato čipkované. Parožie kulminuje vo veku 7 až 9 rokov. Veľký zadný výbežok na spodnej časti lopát sa nazýva tŕň alebo palec.
Spôsob života: Danielia zver žije veľmi spoločensky v čriedach. Na ich čele je skúsené vedúce zviera. V čase vrhu mláďat sa jednotlivé kusy osamostatňujú a ostávajú so svojimi mláďatami niekoľko týždňov pokým sa nevrátia späť ku skupine. Pokým danielia zver nie je vyrušovaná príjma potravu počas celého dňa. Častejšie postáva vo vode alebo ňou prechádza, ale nekaluží. Zvláštnosťou daniela sú "kozie skoky", ktoré predvádza pri zneistení. Ide o oprakované vyskakovanie do výšky a dopadanie na všetky štyri nohy.
Ruja: na rozdiel od jeleňa samec samice nezhromažďuje, ale tie sa k nemu samy pridajú. Nemelodické chŕkanie daniela pripomína zvuky grgania.
Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Podľa potreby i dobre pláva. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Keď si ide kľaknúť, padá najprv na predné nohy, ak vstáva, vždy sa zdvihne zadnými nohami. Daniel aj jeleň sa pasú rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôeu, a preto sú škodlivejšie. Koža danielov sa viac cení ako jelenia, pretože je vláčna.
Zdroj: odborná literatúra, internet