Mor sa blíži !!!
Nie je otázka či príde, ale kedy príde. Musíme dodržiavať pravidlá, aby boli škody čo najmenšie.
Africký mor ošípaných (AMO) je nebezpečné, vysoko nákazlivé ochorenie domácich prasiat a diviakov všetkých plemien a vekových kategórií. Pôvodcom je vírus vyvolávajúci širokú škálu klinických príznakov. Pre akútnu formu ochorenia je charakteristická vysoká horúčka, krvácanie pečene, sleziny, na výstelke krvných ciev a na uzlinách. Na človeka sa AMO neprenáša a nepredstavuje pre neho žiadne zdravotné nebezpečenstvo.
My sme sa na výskyt a hrozby AMO pýtali Martiny Hustinovej, vedúcej odboru poľovníctva, strelectva a osvety SPK.
V akej blízkosti od našich hraníc sa vyskytol AMO?
„Najbližší výskyt v Maďarsku bol zaznamenaný 1. júna 2018 pri obci Lónya v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg na našej juhovýchodnej hranici, resp. trojhranici Slovensko, Maďarsko, Ukrajina a to vo vzdialenosti necelých 12 km. Mor tam bol zavlečený pravdepodobne z Ukrajiny. Je potrebné však spomenúť, že v takmer rovnakej vzdialenosti od hraníc sa AMO vyskytlo na Ukrajine už 10. novembra 2017. “
Na maďarskom webe http://portal.nebih.gov.hu sme zisťovali aj ďalšie ložiská AMO v Maďarsku. Veľké ložisko sa nachádza len 35 kilometrov od slovenských hraníc v Lučeneckom okrese. Pri obci Gyöngyös bolo iba od začiatku novembra 2018 potvrdených 15 výskytov AMO. Posledný pozitívny výskyt v tejto oblasti bol zaznamenaný 26.11.2018.
Aké opatrenia boli prijaté na boj proti AMO ? Ako ich podľa vášho názoru poľovníci dodržujú ?
Tie najzákladnejšie opatrenia, ktoré by mal dodržiavať každý užívateľ poľovného revíru sú za prvé celoročný intenzívny lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie za účelom zníženia denzity diviačej zveri, taktiež lov jeho tzv. prenášačov t. j. líšok a krkavcovitých vtákov podľa zákona. Hoci takto to nie je uvedené v NKP pre AMO, ide o logický a myslím si poľovnícky správny postup. Za druhé, sanáciu nájdenej uhynutej diviačej zveri podľa platných predpisov a nariadení. Za tretie, celoročný zákaz prikrmovania raticovej zveri jadrovým krmivom okrem zveri chovanej vo zverniciach. Vnadenie je povolené a odporúčané na schválených vnadiskách, kde môže byť prítomné max. 5 kg jadrového krmiva za účelom cieleného lovu. Opatreniami sú taktiež pravidelné predkladanie vzoriek na vyšetrenie a tiež prednostný lov diviačíc a lanštiačok.
Čo sa týka plnenia opatrení, poľovníci sa podľa štatistík z minulého roku, ale aj podľa aktuálneho plnenia postavili k riešeniu tejto otázky veľmi zodpovedne, čomu nasvedčuje odlov viac ako 100tisíc diviakov za obdobie 34 mesiacov. Najviac ma však ako aktívnu poľovníčku trápi neustále prikrmovanie zveri aj napriek zákazom, neuvedomujúc si, čo týmto konaním poľovníci spôsobujú a do budúcna môžu spôsobiť. Tu by však kontrolne mala zabrať štátna správa, ktorá to má v kompetencii. Sanácia uhynutej diviačej zveri alebo vyvrhovanie na mieste ulovenia tiež nie je šťastným riešením. Už teraz by sme sa mali správať zodpovednejšie, kým AMO u nás nie je potvrdené. Nikdy predsa nevieme, či ulovený diviak nie je pozitívny.
Kedy môžeme očakávať príchod AMO na Slovensko?
Veľakrát sme spomínali, napr. aj na medzinárodnom seminári k AMO, ktorý SPK organizovala v októbri roku 2017, že si nemôžeme klásť otázku či AMO k nám príde, ale kedy príde. KMO sa nám nevyhlo, ani AMO sa nám nevyhne. Pri súčasných vysokých stavoch diviačej zveri, množstva ľudí, turistov a rekreantov v lesoch, ktorí zver vyrušujú a tak spôsobujú aj ich migráciu, je to len otázkou času. Taktiež riziko rapídne narastá v súčasnom období spoločných poľovačiek, neskôr zase v čase chrutia.
Aké môžu byť následky príchodu choroby na územie Slovenska?
Dopady na poľovníctvo môžu byť fatálne. Tak ako sa už niekoľko krát vyjadril hlavný veterinárny lekár prof. Bíreš, poľovníctvo na Slovensku môže skončiť, ak sa nepostavíme k prevencii zodpovedne. Nebude to ako pri KMO, že stav diviakov sa nám zníži a po pár rokoch sa vráti do normálu. Pokiaľ sa AMO u nás vyskytne, tak ako sa objavilo náhodou u našich susedov na Zlínsku, ŠVPS SR môže zakázať vstup do lesov, na polia, poľné cesty, ale čo je najhoršie zakáže výkon práva poľovníctva v danej zamorenej oblasti. Diviačia zver sa z tohto môže spamätávať aj 10-15 rokov. Pre mnohých poľovníkov alebo aj laikov toto všetko pripadá len ako strašiak, ale krajiny s potvrdeným vírusom AMO sú pre nás živým a odstrašujúcim prípadom. Z poľovníkov sa stanú zberači mŕtvych diviakov...Toto je najhorší scenár, ktorý môže nastať.
V závere rozhovoru Martina Hustinová odkazuje jednoduchú ale účinnú prevenciu a spôsob spomalenia šírenia tejto nákazy: „Loviť, loviť a loviť, ale hlavne s rozumom, od najnižších vekových tried po tie najvyššie. Nie bezhlavo a aby sa dramaticky nenarušili sociálne štruktúry v čriedach. Samozrejme to neplatí pre oblasti s chovom malej zveri, tam diviak nemá čo hľadať.“
V Poľsku sa mor šíri rýchlosťou približne 1km/mesiac. Veľa času nám teda neostáva. Nebuďme k tejto pandémii ľahostajní. Stačí plniť aspoň základné opatrenia vydané na boj s AMO. Začnime najprv od seba, ale aplikujme to aj na naše okolie. Šírme tieto opatrenia aj medzi ostatných poľovníkov, ktorí doteraz nepochopili, v akej vážnej situácii sa nachádzame. Pretože najmä na našom konaní stojí nasledujúci vývoj poľovníctva na Slovensku. Na našich pleciach je zodpovednosť za budúce šírenie AMO!
Zdroje:
https://polovnickakomora.sk/sk/
https://www.svscr.cz/zdravi-zvirat/africky-mor-prasat-amp/
http://portal.nebih.gov.hu/
http://www.africkymorprasat.cz/